nedeľa, 22. januára 2017

FANTASY KLASIKA: SABRIEL - GARTH NIX


Sabriel Gartha Nixa patrí k fantasy klasike, na ktorej vyrastala väčšina súčasných fantasy autorov. Sarah J. Maas (autorka série Trón zo skla a Na dvore z tŕňov a ruží) dokonca zaradila túto knihu k dvom najvplyvnejším v jej živote, pretože ju v detstve priviedla naspäť k čítaniu.

Sabriel sa už ako malá dostáva do internátnej školy v krajine Ancelstierre a začína mať skúsenosti s mágiou a svetom mŕtvych, ktorí odmietajú byť mŕtvymi v Starom kráľovstve, ktoré je od Ancelstierre oddelené múrom. Počas posledného semestra na škole však jej otec, ktorí patrí k Abhorsenom, záhadne zmizne a Sabriel sa vydáva na cestu do Starého kráľovstva, aby ho zachránila.



Najpozitívnejšou stránkou knihy je vzťah medzi životom a smrťou, ktorý je zároveň aj centrálnym motívom príbehu. Sabriel a jej otec putujú do Smrti niekoľkokrát, či už preto, aby odtiaľ niekoho priviedli naspäť alebo naopak - aby ho v nej nadobro uzamkli. Tento koncept posmrtného života je originálny a autor si dal záležať aj na opisoch "podsvetia", ktoré sú temné, podrobné a desivé. 

Rovnako sa mi páčili aj mená (ktoré sa vo fantasy nie vždy vydaria) a ilustrácie v mojej edícií knihy. 


Problematické bolo pre mňa zobrazenia sveta, ktoré bolo prinajmenšom bizardné. Ancelstierre je opisované ako takmer moderná krajina, s telefónmi a modernou technikou, no hneď za Múrom sa nachádza high fantasy kráľovstvo, s úplne iným počasím a zakázaným vstupom, no všetko je vysvetlené iba minimálne. O fungovaní týchto svetov, ich vzájomnej interakcií a histórií nevieme takmer nič. Okrem toho, že o sebe navzájom vedia a deti v Ancelstierre sa dokonca môžu učiť mágiu. No vstup do kráľovstva je zakázaný.

O fungovaní mágie tiež nemáme dostatok informácií, väčšina pojmov nie je vôbec vysvetlená a hoci mi nevadí, keď autor necháva niektoré veci na fantázií čitateľa, v tomto prípade bolo množstvo zamlčaných informácií prehnané a pôsobilo ako "lenivé" písanie.

Celkovo nebol mojou šálkou kávy ani štýl písania - dialógy pôsobili strnulo, opisy boli prehane dlhé (hlavne v porovnaní s tým, že iných informácií bolo málo) a postavy sa vôbec (ale vôbec) nevyvíjali. Sabriel má 18 rokov, no tým, ako sa vyjadruje a správa pripomína skôr postavy z detskej literatúry, ktoré nemajú viac ako 11. Vnútorné dialógy sa vyskytujú len vo veľmi obmedzenom množstve, takže je problematické vytvoriť si k postavám akýkoľvek vzťah.

Sabriel sa k mojim obľúbencom teda nezaradí, no ak ste túto knihu čítali a páčila sa vám, dajte mi vedieť! Čo sa vám páčilo, prípadne nepáčilo? Čo máte radi na fantasy a čo naopak v tomto žánri nemôžete vystáť? (Mne napríklad vadí využívanie moderných technológií a zbraní - aj tu Garth Nix pre mňa zhrešil, keď v záverečnej časti knihy nechal postavy bojovať proti magickému nepriateľovi na tankoch...*FACEPALM*)




4 komentáre:

  1. Já to se Sabriel vidím podobně (na svém blogu jsem se o tom taky rozepsala). Zdá se mi, že Nix záměrně použil takový ten distancovaný jazyk, který se hůře čte. Přijde mi totiž, že se snažil kopírovat vysoký tolkienovský styl, což není vždy na škodu, ale ty další příběhové prostředky asi nebyly dostatečné. Třeba jsou další díly lepší.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mňa, ako čitateľa, ma to teda odradilo dosť natoľko, aby ma ani nenapadlo siahnuť po ďalšej časti :D Ale som rada, že aspoň niekto so mnou súhlasím, lebo väčšinou som videla na Sabriel iba chvály

      Odstrániť
  2. Zrovna mně se Sabriel líbila. Je tedy pravda, že už je to několik let, co jsem ji četla, ale i tak.

    Nedostatek informací o Starém království jsem viděla jako přirozený důsledek výběru hlavní postavy. Sabriel vyrůstala v "moderní" části světa a o "kraji za Zdí" věděla jen z knížek a od tatínka. Určitý kulturní šok, když musela sama vycestovat tam, kde mrtví ne vždy zůstávají ve Smrti, k tomu podle mého prostě patřil.
    Její chování jsem připočítávala podobnému mechanismu - dosud žila v naprostém bezpěčí a na to, co ji čekalo, byla jen minimálně připravená. Asi by mi víc vadil okamžitý přerod v neohroženou hrdinku.

    Původu magie se více dotkne následující dvojdíl Lirael a Abhorsenka. Tyto knížky jsou už komplexnější a propracovanější. Takže Sabriel samotnou jsem brala jako takovou jednohubku na uvítanou.

    Pokud si dobře vzpomínám, ani s dialogy jsem problém neměla. Četla jsi to v češtině, nebo ve slovenštině? (Jestli to nejde připsat na vrub překladu.)

    A na rozdíl od tebe - mně nejvíce vadily právě ilustrace. Lehce hororovou atmosféru totiž zcela pohřbívaly kresbičky jak z dětské knížky.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Čítala som v češtine, ale väčšinou čítam všetko v angličtine, tak možno to bolo tým, že proste nie som zvyknutá na žiadny druh prekladu :D

      Mne sa zdalo, že nežila tak úplne v bezpečí, keďže s otcom pravidelne chodievala do Smrti a vedela aspoň niektoré veci o mágií a o kráľovstve, a to, čo nevedela sa mohla snažiť zistiť viac... každopádne som nečakala, že z nej bude neohrozená hrdinka, ale nejaký vývoj postavy tam nastať mohol, možno práveže ona už na začiatku pôsobila tak nebojácne... neviem, je veľa kníh, v ktorých sa hlavný hrdina dostane do sveta, o ktorom nevie vôbec nič a ten svet je vysvetlený pre čitateľa omnoho pochopiteľnejšie, no to je asi iba moja osobná preferencia! Každopádne som rada, že sa ti kniha páčila, zaujímavé počuť všetky rôzne názory :3 A ďakujem za komentár!

      Odstrániť